Vesmír je obrovský. A má ešte jednu ?udnú vlastnos?: ak za zah?adíte naozaj, ale naozaj ?aleko, dokážete sa pozrie? do jeho minulosti. Alebo ?i majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú.
Na to však potrebujete výkonné ?alekoh?ady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využi? celá naša planéte. Presnejšie, niektoré ?asti jej atmosféry.
Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrie? na superhmotnú ?iernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž za?ala správa? zvláštne.
Tento týžde? sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ?alekými hviezdami aj za ?iernymi dierami a povieme si, ?o môže robi? pitie kávy s migrénou.
Krátke správy z vedy Tmavá hmota môže by? staršia ako ve?ký tresk, nazna?uje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, pod?a ktorej by mohli ?astice tmavej hmoty predchádza? big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme.
Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorova? aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských v?n, sa nachádzajú aj pri strete svetelných v?n. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie v?n vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla.
Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylú?ili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zisti?, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvára? geologické procesy, ale mohol by pochádza? z biologických zdrojov.
Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizova? bunkové membrány, ?o je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.
Comentarios